reklama

O slniečku

O slniečku, čo  si  uhlo, spolu s hviezdičkami a mesiačkom,  marmelády marmeládovicovej  od  pani zvanej  madames  Marme  de Monlady Slivkovej.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Čuj sa-sa, či čuduj sa svete. Čo to? Hľa, kotúľa sa, kotúľa. Že kde? Nevidíš? He-he-he. Tamto na oblohe, medzi mráčkami. Slniečko. Kotúľa sa, no veru. Že prečože? Lebože si včera troška uhlo, júúj no veru, spolu s hviezdičkami a mesiačkom, keď sa stretli na prechode a` la dňom i nocou volanom. Ále, ale, len sa mi hneď neľakaj. A ja, veď ja nie to čudo. Nebolo to žiadne také uhnutie, že slivovička, či hruškovička, po ktorých ti v hlávke hrká, ale bola to marmeládovica. Uhli si spolu marmelády od Marmy de Monlady Slivkovej. No ozaj. Natreli si ju na chleba. Teda chceli si ju natrieť na chleba, ale zabudli že rúčiek nemajú. Lebo oni majú len tie svoje lúčovité svetielka, ku ktorým letia vo dne v noci bludičky, aby mohli tak pekne fosforeskovať, ako to len ony vedia. No neletia k nim len bludičky zatúlané, ale aj vtáčky rodu Fešakos. Vtáčkos Fešakos, to sú takí našuchorenci, ktorí keď stoja vo vetre, pierka sa na nich trasú ako rybkám šupinky vo vode, keď sa tešia. Ale aby sme nezabudli na to hlavné, a to hladné Slniečko a aféru s madame de Marme. Asi si troška zmätené a gebuľ ťa pobolieva, lebo ti to nie veľmi jasné, že ako je to vôbec možné, natrieť chlebík, keď rúčky nemáš. No a vôbec, ako sa chlebík dostal k slniečku a hviezdičkám, a odkiaľže sa oni poznajú s pani madamou? Madame Marme de Monlady Slivková býva v domčeku, stojacom na ľavo od slivôčky. Na jeseň, každé ráno vychádza z domu, aby sa pod ňu postavila, roztiahla svoju zásteru, a vyslovila čarovné slovíčko abrakadabra, ktorým slivôčka za slivôčkou padá z konárika stromového, priamo do zástery pobehujúcej Marmy, ktorá tak rada varí lekvár, a natiera si ho na chleba. Raz však Marme Slivková, zaspala. Zaspala tuhým spánkom, tak, že by ju veru nič nezobudilo, ani mravce keksožrúty, ktoré jej vždy vypapajú ako žrúty, všetky keksy z pohára. Monlady Marme teda zadrichmala ako ujo drevorubač, ked píli drevo nosoústami, fr slinka fr fr, a to priamo s krajcom chleba na hrudi, a krčiaškom marmeládovicovým, v pravorúčke. Takto hľa, vidíiiš. No a práve vtedy sa po oblohe preháňal ufučpán Vetrovovič Vetrojevnov, dúfajúc, že uviazne v konároch slivôčky, lebo sa rád vymotáva. Ale čo to? Keď Vetrojevnov zbadal odfukujúcu Marme, hneď sa mu zapáčila, lebo si ju hneď vedel predstaviť ako rozfukuje obláčiky. Odhalil rodený talent, génia. Chcel si ju teda zobrať do obláčkového Mrakokukučkova. Potiahol ju za pršteky na nohách, a Madames už letela dolehlav, prštekmi zavesenými o obláčik, a na nej prilepeným krajcom chleba i krčiaštekom. Ako tak pomaličky letela, deň sa blížil k noci, a krajček s džbánkom sa odlepili, lebo veď vieš ako sa hovorí, príroda je mocná čarodejka, a tvoja fantázia tiež. Takže letí letí všetko letí, čo ma krídla všetko letí, aj chlebík s džemom letí, i krčach tiež. A čo letí samo od seba, jedno krídelko sem a druhé tam? Našuchorenci šuchoravý a bludičky zatúlané k slniečku a hviezdičkám.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

:) 

Veronika Jovičová

Veronika Jovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

narodená na východe Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu